Kniha plná pútavých príbehov a krásnych fotografií pozýva čitateľa do Afriky. Talentovaná autorka bola celé štvrťstoročie dobrovoľnícky i profesionálne spojená s viacerými africkými krajinami, predovšetkým s Južnou Afrikou a Keňou, kde päť rokov pracovala a žila. Danica Olexová zahynula pri leteckom nešťastí Etiópskych aerolínií v roku 2019, no jej príbeh sa neskončil. Pokračuje ďalej nielen v originálne spracovanej knihe, ale aj v Nadácii Danice Olexovej – Baboon, ktorá bola založená na jej pamiatku. Kúpou knihy v ktoromkoľvek formáte nadáciu podporíte.
Recenzie:
Orientácie
kultura.sk
dennikstandard.sk
medziknihami.sk
Ukážka z knihy
Škôlka na konci sveta
„Etiópia, Somálsko, Eritrea, Sudán, Keňa, Uganda,“ vymenúvajú päťroční drobci všetky krajiny Afriky, skladajúc postupne mapu svojho rodného kontinentu.
Materskú školu Hananyeta založili v mestečku Alitena sestry vincentky. Vedú ju na spôsob Montessori pedagogiky, čo je v týchto končinách priam obdivuhodné. Alitena leží v horách na hraniciach Etiópie a Eritrey. Na najbližšiu asfaltku natrafíte asi po troch hodinách terénnej jazdy na juh. Pre sucho a kamenistú pôdu sa tam neurodí takmer nič a ľudia prežijú len vďaka potravinovej pomoci od vlády. Riaditeľka materskej školy Selam Meleshová vysvetľuje, aká dôležitá je škôlka pre alitenské deti, lebo im vytvára podnetné prostredie. Keď prejdú na základnú školu, majú obrovskú výhodu – sú pripravené tvorivo a otvorene premýšľať a veľa toho už poznajú. Ľudia v Alitene sú väčšinou chudobní, hlavne v ekonomickom zmysle slova. Dobré vzdelanie im tak pootvorí dvere k lepšiemu životu.
Mená a celý svet
Kolumbijský misionár Luis Carlos Fernandes mi ukazuje koráliky a náušnicu s retiazkou, ktoré nosí Sereri. Sú znakom toho, že je už vydatá. Podľa otca Carlosa, ktorý dôverne pozná miestnu kultúru, má táto žena šťastie, pretože ju vydali za pomerne mladého muža. Má len niečo cez štyridsať a šestnásťročná Sereri je zatiaľ iba jeho druhou manželkou.
Keď prichádzame do domu, v ktorom Sereri býva, je už skoro tma. Postupne sa z nej vynára celá rodina, aby sa predstavila. Keď otec Carlos vidí môj pýtavý pohľad, na jeho tvári sa rozleje široký úsmev. Sadá si za volant a po ceste mi vysvetľuje, že mladšia sestra Sereri sa volá Nigeria. V neďalekom dome býva Switzerland a Spain, v maňate poniže zas Russia. Tunajší ľudia vraj s obľubou dávajú deťom mená krajín. „Stavím sa, že o rok tu bude aj nejaká Slovakia,“ hovorí s potmehúdskym úsmevom.
