Ukážka z knihy
Deťúrence moje
Deťúrence moje zlaté,
vaše líčka rozosmiate,
očká, čo vám šťastím žiaria,
kohože tie neočaria?
I mňa ony očarili,
sníčky sa mi o vás snili,
a tu vám ich pekne, krásne,
predstavujú moje básne.
Sníval som i uvažoval,
do veršíkov pozväzoval,
a tak v každom mojom riadku
máte niečo na pamiatku.
Ak niektorá myšlienočka
rozveselí vaše očká
alebo sa v srdce vtlačí,
spokojný som – to mi stačí.
Váš priateľ Ján Vetva
Ja som Pán, Boh tvoj
(Prvé Božie prikázanie)
Pán Boh v prvom príkaze
sám o sebe hovorí,
keď si na to pomyslím,
srdiečko sa rozhorí.
Ja som Pán a Otec tvoj,
dobrý, múdry, všetko viem,
skrz otecka, mamičku
ja ťa nežne milujem.
Moja duša, srdiečko,
je len Božia záhradka;
v nej Boh so mnou prebýva
a často ma pohladká.
PRÍSLOVIA A POREKADLÁ
Bez Božieho požehnania
márne naše namáhania.
Dobrá vôľa všetko zdolá.
Chlieb so soľou
a skutok s dobrou vôľou.
Človek nežije len sebe,
ale i druhým.
Ako sa ty k ľuďom máš,
tak sa ľudia k tebe majú.
Hosť do domu – Boh do domu.
Recenzie
Katolícke noviny – Na detskej vlne básní
Keď poézia netabuizuje emócie a nezastrašuje deti obrazom Boha
(Ján Vetva: Na detskej vlne. Trnava: SSV, 2023)
Oblasť pôvodnej slovenskej poézie, ktorá je určená pre detského čitateľa, nebýva už dlhšie obdobie kvantitatívne bohatá. A ak sa objaví, neraz nie je ani kvalitatívne výrazná. Najmä ak to porovnáme so slovenskou prózou pre deti, v rámci ktorej má dominantné postavenie najmä spoločenská próza, rozprávky a povesti. Je však potešujúce, že popri osvedčených autoroch má každoročne slovenská poézia pre deti aj nejakých tých hodnotovo kvalitných debutantov, v roku 2022 takto zaujala viazaná poézia pre deti od Lenky Šafranovej a Silvie Kaščákovej. Ak sa však pozrieme na poéziu pre deti, ktorá by bola aj významnejšie spirituálne ladená a zároveň mala aj estetickú ambíciu a reflektovala aj súčasný svet detí, tej je ešte menej. Súčasná poézia pre dospelých túto spirituálnu líniu má a v tých najlepších polohách dosahuje aj zaujímavé estetické polohy a je inšpiratívna. Poézia pre deti, ak aj má sakrálne či biblické rozsahy, básne v podobe modlitbičiek sú často explicitné, bez estetickej ambície a pôsobia zastaralo alebo výlučne katechizmovo.
Veršovaná kniha Na detskej vlne, ktorá je reedíciou knihy Víta Ušáka z roku 1981 (vydal Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme), vyvolá v naznačenom kontexte pôvodnej slovenskej poézie pre deti nemalé estetické očakávania. Niektoré naplní, iné nie. Knihu by som nazvala veršovaným detským katechizmom, ktorý má aj umelecké ambície. Cez niektoré z básní sa dieťa hravým a náučným spôsobom zoznámi s Božími prikázaniami. Malý čitateľ sa uvidí v niektorých postavách ako v zrkadle, spozná sa azda v pyšnej Anke, lenivom Jankovi, hnevlivom Jožkovi a závistlivom Ďurkovi. V básnickom príbehu o biblickom Dávidovi a Jonatánovi sa deťom odkryje dôležitosť priateľstva, vo veršoch o Zachejovi zasa cesta, ako nemať srdce pripútane k hmotným veciam, u detí to môžu byť práve hračky alebo sladkosti. Niektoré z básní dokážu detského čitateľa sprevádzať vianočným časom, iné veľkonočným alebo slávením nedele. Vyzdvihla by som, že Ján Vetva ukazuje deťom Boha, ktorý je dobrý, múdry, ochraňujúci, starostlivý, povzbudzujúci. Nie je to Niekto abstraktný tam hore na obláčikoch. Je to osobný Boh, ktorý im je a môže byť veľmi blízko. Obraz Boha sa vďaka tomu neredukuje ani nie je nejakým barokovým nástrojom na zastrašovanie detí a ich manipuláciu. Citlivý je napríklad aj obraz dobrého svedomia ako mäkkej podušky alebo obraz detskej duše ako Božej záhradky.
Veršovaná kniha Víta Ušáka akoby nemala úzko vyprofilovaného adresáta, čo môže byť aj troška mätúce. Ale aj nemusí. Sú v nej básne pre tie najmenšie deti predškolského veku a striedajú ich básne pre deti, ktorých sa dotýka už ranné vstávanie do školy. Preto aj tematicky identické básne môžu mať nakoniec adresátov rôzneho veku – takou je napríklad báseň-večerná modlitba – raz sa objaví v podobe obyčajnej rečňovanky plnej zdrobnenín pre najmenších a inokedy v podobe určenej už skôr pre školopovinných žiakov nižšieho stupňa. To isté možno spozorovať aj pri modlitbe za rodičov, ktorá má tiež dve štýlové podoby, jedna z básní je skôr pre tých najmenších a tá druhá pre staršie školopovinné deti.
Kniha Na detskej vlne je určite vhodná aj na spoločné čítanie detí s rodičmi. Dokonca môže poslúžiť rodičom a azda aj katechétom ako pomôcka, ako naučiť najmenšie detí modliť sa ráno a večer hravým veršovaným spôsobom, krátkou zapamätateľnou básňou. Časom možno túto báseň-modlitbu azda deťom aj vytlačiť nad posteľ. Básne Jána Vetvu učia deti modlitbe chvály a vďaky aj za tie najobyčajnejšie veci – za raňajky, rodičov, Božiu ochranu počas noci, učia detí prosiť Boha o ochranu domu, duše, tela. Sú to akoby prvé kroky ku takej až jezuitskej ignaciánskej spiritualite, ktorá hovorí o prežívaní Boha vo všetkom. Osobitým miestom sú v knihe verše, v ktorých dieťa ďakuje za pekné sníčky. Je to zaujímavý moment, keďže už dnes vieme, aké je dobré počas rannej modlitby dotknúť sa aj vlastných snov, ak zarezonovali a vyvolali silnejšie emócie. Preto si viem predstaviť, ak by v dobrej spirituálnej veršovanej knihe pre deti nechýbala aj taká báseň-modlitba, cez ktorú by deti odovzdali Bohu nielen pekné sny, ale aj tie zlé, ak také v noci prežili. Lebo sa nazdávam sa, že dobrá modlitba by mala pomôcť deťom uvedomiť si aj ich opakujúce sa silné emócie. Pomôcť im pochopiť ich vlastnú hodnotu a uschopňovať ich pre duchovné prijatie samého seba ako milovaného Božieho dieťaťa.
Z jazykového hľadiska možno vnímať v Ušákových básňach pre deti dve špecifiká. Tým prvým je to, že kde-tu sa vyskytnú vo veršoch dnes už archaizujúce slovné spojenia (žes, čos, tys, ale aj slová ako plam, kvieťa, naspiatok) a zastaralé časovanie („bol aj dlho spal“). Netreba sa toho zľaknúť, lebo je to dobrá príležitosť pre rodičov vysvetliť svojim deťom význam týchto dnes už nepoužívaných slov a spojení, keďže sa budú s nimi stretávať aj pri niektorých starších čítankových baladách a básničkách. V knihe sa výrazne pracuje aj s prísloviami, porekadlami, biblizmami a bohatou frazeológiou. Opäť je to priestor, ako deti veršovanou formou učiť, čo to znamená, keď sa povie, že niekoho svrbia dlane, že lož ma krátke nohy, že pýcha peklom dýcha alebo hnev je zlý radca. Niektoré z prísloví a porekadiel sú napísané „iba tak“ mimo básní, čiže akoby napĺňali explicitný didaktizmus. Mnohé z nich však azda milo prekvapia aj samotných rodičov, lebo si ich možno pamätajú už len ich rodičia či prarodičia. Napríklad: „Čokoľvek robíš vo sviatok, to všetko ide naspiatok“, „Lepší chlebík v pokoji, ako koláč v rozbroji“, „Dobrí priatelia sa i s jednou jahodou podelia“, „Z rybičky ryby, z chybičky chyby“, „Kde núdza najväčšia, tam Pán Boh najbližšie“, „Dal ti Boh štedre, užívaj mierne“, „Toľko chvál do povál, a na povale nič“.
Knihu saleziánskeho kňaza a spisovateľa Jána Vetvu Na detskej vlne ilustrovala Tatiana Svatošová. Kresby sú nápadité, podporujú hlavné pointy básnických textov a ich poetiku. Niektoré sú využiteľné, zrejme, aj na katechézach pre tých najmenších. Takou je napríklad ilustrácia Božieho desatora, ktoré sa tradične zobrazuje na dvoch kamenných tabuliach. Ilustrátorka Desatoro poňalo originálnym spôsobom ako vlnitú cestu smerujúcu až do neba, na ktorej sú číslice od jedna po desať. Pripomína to zároveň aj hada alebo húsenicu, ktorú si deti zvyknú kresliť farebnými kriedami na chodníky. Inšpiratívna je napríklad aj kresba Goliáša, ktorá opäť nie je tradičná a ošúchaná, ale obohatená o prvky zo súčasného sveta detí – Goliáš vyzerá ako obrovský železný robot. Kresba výrazovo pripomína výtvarný rukopis Miroslava Cipára a jeho krásne kresby z knihy Zlatá brána.
Na úplnom konci novovydanej knihy Na detskej vlne sa môžu rodičia a deti zoznámiť aj so samotným autorom detskej knižky. Kniha ponúka krátky životopisný medailónik Jána Vetvu, vlastným menom Víta Ušáka, ktorý zomrel v roku 2019 a v roku 2023 by sa dožil stých narodenín. Nie je úplne zvykom, aby na konci detských kníh boli viac či menej rozsiahle informácie o autoroch, ale je dobré, že v tejto knihe ich máme. Jána Vetvu si totiž nedohľadáme len tak jednoducho v nejakom slovníku spisovateľov či online encyklopédiách. Zároveň je však jeho životný a kňazský príbeh natoľko osobitý, že vieme cezeň deťom vypovedať čosi aj o neľahkej dobe 20. storočia, našej totalitnej histórii, živote kňazov vo vynútenom exile. A možno vzbudíme v sebe i v deťoch túžbu navštíviť tie miesta, na ktorých žil spisovateľ, prekladateľ a kňaz Ján Vetva. Jeho život sa spája predovšetkým s Radošovcami pri Trnave, Trnavou, Svätým Beňadikom, Šaštínom či Svätým Krížom nad Hronom. Radošovce sú jeho rodiskom, v iných spomínaných mestách zasa študoval ako gymnazista a neskôr teológiu. Zlomový bol v jeho živote rok 1950, keď ho ako študenta teológie komunisti deportovali do viacerých koncentračných kláštorov v rámci Slovenska, ale odtiaľ sa mu podarilo spolu s ďalšími saleziánmi utiecť cez rieku Moravu do Rakúska a odtiaľ do Talianska. Jeho ďalšie cesty sa potom spájali s talianskymi mestami ako Bollengo pri Turíne, Mirabello Monferrato, L Aquila, Forli a Rím. Tu pôsobil ako kňaz vo zverených farnostiach alebo ako pedagóg na gymnáziách, kde študovali budúci saleziáni. Po páde totality sa vrátil na Slovensko a pôsobil ako direktor, predstavený, neskôr ako spovedník v Hronskom Beňadiku a Poprade. Koniec života prežil v Spišskej Kapitule a pochovaný je v Poprade-Veľkej. Zachovala sa jeho poézia, homílie a zápisky z Chorvátska a Svätej zeme. Mnohé z toho vyšlo knižne, niečo je doteraz roztratené v zahraničných slovenských časopisoch. Vít Ušák či Ján Vetva prekladal z taliančiny a nemčiny.
Vidíme, že životný príbeh Jána Vetvu je skutočne zaujímavý a rozmanitý a jeho dielo záslužné. Viem si predstaviť aj knihu o tomto spisovateľovi a kňazovi, ktorá by práve slovenských deťom vyrozprávala životný príbeh Jána Vetvu. Pútavo a pritom by bola faktografická, originálne ilustrovaná. Čiže náučná a vďaka tomu využiteľná na hodinách náboženstva, dejepisu, literatúry. Spomínam to preto, lebo v mnohých súčasných vydavateľstvách dnes vychádzajú skutočne krásne obsahovo i graficky a výtvarne spracované náučné knihy pre deti o známych dejateľoch, spisovateľoch, výtvarníkoch, vynálezcoch, významných ženách, ale aj o tých, o ktorých história doteraz neprávom mlčala.
Keďže nová debutantská a zároveň originálna poézia pre detského čitateľa, oživujúca neprvoplánovo to biblické a sakrálne, zostáva stále v tvorivom úzadí, reedícia veršovej knihy pre deti Na detskej vlne od Jána Vetvu má svoje opodstatnenie a môže byť impulzom, aby kvalitných kníh v tejto kategórii pribúdalo a nemuseli byť „len“ reedíciou tých starších.
