Ukážka z knihy
Deviaty deň
24. decembra
Pre Božieho Syna nebolo miesta v Betleheme
Úmysel: Aby sme si vážili ľudí bez domova a rešpektovali ich dôstojnosť.
„V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.“
Lk 2, 1 – 7
Boh prichádza medzi nás v zatuchnutej maštali za mestom. My sme však cez stáročia z jasieľ pre dobytok urobili útulnú a čarovnú kolísku, ktorá nám dokresľuje kolorit vianočnej atmosféry. No skutočnosť bola taká, že pre Božieho Syna sa nenašlo miesto v ľudských príbytkoch. Zostala mu len chladná a neútulná maštaľ. Ako sa asi museli cítiť Jozef a Mária, keď videli, že ten, na ktorého ľudstvo od počiatku čakalo, je tu, no nedostalo sa mu žiadneho prijatia? Ba čo viac, bol vykázaný za mesto do smradľavej maštale, ako keby nebol nielen Bohom, ale ani človekom. Dnes k nám Ježiš prichádza v našich blížnych. V každom človeku, s ktorým sa stretávame. A veľa je i tých, ktorí nemajú kde hlavu skloniť. Museli buď opustiť svoju vlasť a žijú ako cudzinci v iných krajinách, alebo prišli o strechu nad hlavou – vlastnou vinou či bez nej – a ich domovom je ulica. Dokážeme týchto ľudí prijať, vidíme v nich tvár samého Krista, alebo sa podobáme Betlehemčanom a zatvárame pred nimi srdcia i dvere svojich domovov?
Modlitba:
Pane, v Betleheme ťa neprijal nik do svojho domu. Našiel si miesto len v chladnej maštali. Pomôž nám, aby sme ťa dokázali prijať s otvoreným srdcom ako hosťa v každom človekovi, zvlášť v tých, ktorí musia žiť bez domova.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému...
