FAUST

Goetheho Faust, veľdielo svetovej literatúry, ktoré vyšlo v Spolku svätého Vojtecha dvestodesať rokov po publikovaní prvého dielu tejto drámy, sa dotýka večného zápasu o ľudskú dušu. O čom vlastne Faust je? Školák by povedal, že o zmluve medzi diablom a človekom. Bystrejší by doplnil, že o neuhasiteľnom smäde po poznaní. Pravdou je aj jedno, aj druhé.

Spolok svätého Vojtecha od svojho vzniku siahal nielen po výsostne duchovnej literatúre, ale aj po hodnotných dielach svetovej literatúry. V tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia tak z jeho vydavateľskej dielne vychádzali literárne skvosty Alessandra Manzoniho, Grahama Greena, Gilberta K. Chestertona či Henryka Sienkiewicza. Na túto tradíciu chce vydavateľstvo nadviazať aj dnes, preto v minulých rokoch vydalo svetoznáme publikácie ako Citadela od Antoina de Saint-Exupéryho či Manzoniho Snúbencov.

I keď teraz Goetheho Faust vychádza v staršom preklade slovenského germanistu Mórica Mittelmanna-Dedinského (1914 – 1989), po vyše polstoročí ide o prvé kompletné vydanie obidvoch dielov v slovenčine. Výnimočnosťou tohto vydania je predovšetkým výtvarné a grafické spracovanie, na ktorom sa podieľali renomovaní autori. Ilustrácie akademického maliara Miroslava Cipára otvárajú nové vrstvy nielen Goetheho drámy, ale aj ľudského boja o vlastnú dušu. Svojou modernosťou predstavujú dávny príbeh súčasnému človeku, mohutnosťou zas naliehavo apelujú, že táto dráma sa nekončí a dotýka sa každého z nás. Grafická a typografická úprava uznávaného grafického štúdia Pergamen dáva vyniknúť dominantným ilustráciám a čitateľovi pritom ponúka prirodzený kontakt s textom. Jej pridanou hodnotou je prebal, ktorý na vnútornej strane ukrýva reprodukciu jednej z najimpozantnejších ilustrácií majstra Cipára. Toto vydanie Fausta chce byť holdom ľudskej umnosti a tvorivosti.

O autoroch

Johann Wolfgang Goethe (1749 – 1832), veľduch svetovej literatúry, hĺbavý mysliteľ a vášnivý učenec, vedomý si svojej impozantnosti a výnimočnosti, človek charizmatický, ktorý doteraz fascinuje svojou jedinečnou osobnosťou, činorodým životom a neprekonaným dielom. Kto sa na Goetheho pozrie cez optiku viery, nutne v ňom odhalí extrémnu túžbu po láske, ktorá nikdy nebola dokonale naplnená, ako aj neutíchajúcu túžbu po poznaní, ktorú ohraničenosť ľudského života takisto nedokáže naplniť. A neubráni sa paralele s Augustínovou skúsenosťou, ktorú po dlhom hľadaní vyjadril slovami: „Stvoril si nás pre seba, Bože, a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe.“

Miroslav Cipár (*1935, Semeteš) patrí medzi najvšestrannejších, najneúnavnejších a najuniverzálnejších slovenských výtvarníkov. Jeho tvorivým životom sa vinie čiara, ktorá je azda dedičstvom drotárskych predkov. Zakorenený vo svojom domove i hodnotovom svete pozýva knižnými ilustráciami detských i dospelých čitateľov do kúzelného sveta fantázie. Jeho maľby nútia opustiť prvoplánové úvahy, pozdvihnúť myseľ vyššie, oslobodiť sa od miesta i času a premýšľať nad veličinami, ktoré nás prevyšujú. Impozantná faustovská kompozícia oscilujúca na hranici ilustrácie a maľby, príbehu a abstrakcie je, ako napokon všetky majstrove diela, výsledkom intenzívneho štúdia, poctivého uvažovania a nekonečného vnútorného boja.