Nové Direktórium pre katechézu nadväzuje na dve predchádzajúce direktóriá z rokov 1971 a 1997, pričom sa najnovšie zameriava aj na dva fenomény, ktoré sú príznačné pre súčasnú dobu: prvým je proces inkulturácie, teda vzájomný prienik pôvodných kultúrnych hodnôt s kresťanskými hodnotami, druhým fenoménom je digitalizácia doby, ktorá priamo súvisí s globalizáciou. Direktórium je určené všetkým, ktorí sa svojím nezištným úsilím podieľajú na šírení katechézy v rôznych komunitách i prostrediach, a popri samotnej katechetickej činnosti sa venuje aj rôznym ďalším špecifickým oblastiam, ako je formácia katechétov, jazyk katechézy, dôležitosť rodiny či prijímanie zdravotne znevýhodnených osôb.
Ukážka z knihy
179. Zoči-voči súčasným výzvam je čoraz dôležitejšie uvedomenie si princípu vzájomnosti medzi obsahom a metódami, a to tak pri evanjelizácii, ako aj pri katechéze. Už pôvodná pedagogika viery sa inšpiruje vľúdnosťou Boha, ktorá konkrétne pozostáva z dvojitej vernosti – Bohu a človeku –, a teda z vypracovania múdrej syntézy medzi teologickou a antropologickou dimenziou života viery. Na ceste katechézy princíp evanjelizovať vzdelávaním a vzdelávať evanjelizovaním okrem iného pripomína, že prácou katechétu je hľadať a ukazovať znaky Božieho konania, ktoré sú už prítomné v živote ľudí, a zachytením sa o ne ponúkať evanjelium ako transformačnú silu celej existencie, ktorej dá plný zmysel. Sprevádzanie človeka na ceste rastu a obrátenia je nevyhnutne značené postupnosťou, pretože akt viery znamená postupné objavovanie Božieho tajomstva, otvorenie sa preň a zverenie sa mu, ktoré v priebehu času rastie.
180. Katechéza je v podstate vzdelávacia akcia. Vždy sa realizovala vo vernosti Božiemu slovu a v pozornosti a interakcii s výchovnou praxou kultúry. Vďaka výskumu a úvahám v humanitných vedách vznikli teórie, prístupy a modely, ktoré hlboko obnovujú pedagogickú prax a významne prispievajú k hlbokým znalostiam človeka, medziľudským vzťahom, spoločnosti a histórii. Ich príspevok je nevyhnutný. Vzdelávacie procesy katechézy obohacuje najmä pedagogika a didaktika. Spolu s nimi má psychológia tiež dôležitú hodnotu, predovšetkým preto, že pomáha pochopiť motivačné dynamiky, štruktúru osobnosti, prvky týkajúce sa nepohodlia a patológií, rôzne stupne vývoja a vývojové úlohy, dynamiku náboženského dozrievania a skúsenosti, ktoré otvárajú človeka pre tajomstvo posvätna. Spoločenské a masovokomunikačné vedy sú otvorené poznaniu sociálno-kultúrneho kontextu, v ktorom žije a ktorým je každý z nás ovplyvnený.
